Borra

Okrasné trávy nás síce neohúria pestrými kvetmi, záhradu však dokážu príjemne zjemniť a zjednotiť. Vysádzať ich môžeme medzi jednotlivé kvetinové záhony, alebo na miesta, kde by nám iné rastliny neporástli. Nie sú totiž nijako náročné na pôdu, ani svetlo. Môžeme ich taktiež kombinovať s rastlinami, ktoré majú výrazné a pestrofarebné kvety. Ak ich umiestnite pomedzi nich, záhon bude pôsobiť menej krikľavo a kompaktnejšie.

Kavyľ
Táto tráva patrí medzi tie stredne vysoké. Dorastá do výšky tridsať až sto centimetrov. Záleží to na jednotlivých druhoch, ale aj na konkrétnych rastlinách. V priebehu júna až augusta sa na steblách začínajú postupne objavovať útvary podobné pavučinám, ktoré pôsobia veľmi dekoratívne. Kavyľobľubuje slnko a suchšiu pôdu, bohatú na vápnik. Ideálnym stanoviskom je napríklad skalka, alebo iné menej úrodné miesta na našej záhrade. S vodou to nemusíme preháňať. Väčšinou mu stačí prirodzená vlhkosť. Rozmnožovať sa vám bude ochotne i sám.

Kostravy
Kostravy sú nízke trávy, dorastajúce do výšky maximálne tridsať centimetrov, ktoré sa hodia najmä na okraje záhonov. Vytvoria akési optické oddelenie od zvyšku záhrady. Pre svoj nízky vzrasť nebudú zakrývať iné rastliny. Pekne vyniknú aj ako súčasť trávnika. Poznáme taktiež viacero druhov. Niektoré rastú v guľovitom, iné v nepravidelnom tvare. Zväčša im vyhovuje polotieň a neúrodná, kyslá pôda. Takže ak na svojom pozemku zápasíte s ílovou zeminou, kostravy vyriešia váš problém.

Bezkolenec modrý
Táto tráva vás zaujme hneď na prvý pohľad. Jej listy sú sfarbené do modrozelena. Dorastajú až do dĺžky sto centimetrov, takže tento druh, by sme nemali sadiť príliš blízko iných rastlín. Na rozdiel od vyššie spomínaných tráv, bezkolencovi vyhovuje premokrená pôda. Ideálnym miestom je teda okraj jazierka, alebo časti záhrady, kde sa nadmerne udržiava vlhkosť.