Čo je pre koho domov
Domov je vecou citu k niečomu a niekomu . Je to celkom určite:
- je miestom, kde sa vždy chcete vrátiť
- je miestom, kde môžete prísť a odpočinúť po náročných pracovných dňoch, kedy môžete byť sami sebou a nemusíte sa pretvarovať. Nemusíte ani umývať riad alebo nie variť jedlo niekedy, ak ste unavení a len ak chcete ležíte, sedíte, spíte
- Domov je miestom, kde sa cítite dobre a pokojne.
- dom je ostrov pokoja a pokoja … Milujem dom, manžela, psa, milujem, keď sme len doma …
- „miesto sú ruky, na ktorých smieš plakať“- povedal jeden z našich básnikov
Verím ,že každý z nás má v sebe ten pocit, že niekde je, alebo aspoň bol, doma.
Nedá sa to kúpiť , nedá sa to zaplatiť . Ten pocit musí prísť sám. Pomaly, potichúčky, znenazdajky. Vytvára sa ľuďmi, ktorí tam žijú.
Malé dieťa si neuvedomuje ešte termín „domov“, ale veľmi presne ho cíti. Vie , kde sa cíti bezpečne, kde je mama a otec, kde má svoje hračky. Je to miesto, kde dieťa plačúc uteká z vonku , keď sa mu deje krivda, alebo keď si poranilo kolienko. Neomylne cíti to miesto kam má bežať. Nemusí to byť vždy náruč rodiča. Môže to byť domov láskavej babičky, kde dieťa vycíti, že je tu milované a ochraňované. Kde voňajú čerstvo upečené makové koláčiky, ktoré má tak veľmi rado.
Pristihnem sa občas, keď zatvorím oči, vôňu mojej babičky. Láskavej, múdrej, ochotnej ma vždy vypočuť a podporiť. Oj či by sa mi zišla jej láska a podpora aj dnes!
Snažíme sa pre svoje deti vytvárať domov. Niekto práve taký aký sám mal . Rovnako fantastický ,ako jemu vytvorili rodičia a starí rodičia. Netreba nič nové vymýšľať. Ak sme mali to šťastie, že sme mali krásne a šťastné detstvo, potom sme mali aj šťastný domov.
Domov sú vždy ľudia, ku ktorým sa vraciame a ktorých nekonečne milujeme ,ale sme nimi aj my nekonečne milovaní . Každý z nás to predsa potrebuje!
